reklama

Cesta do Južnej Ameriky časť 2. La Paz - prvé skúsenosti

Najvyššie položené hlavné mesto sveta, návrat do minulosti a všetko je celkom naopak než by to bežný Európan čakal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kúsok pred deviatou večer som fučiaci ako lokomotíva s dvoma ťažkými kuframi prišiel na letisko Barajas v Madride. Odlet o 23:55 prílet o 12 hodín neskôr. Pre možno väčšinu čitateľov bežné ale ja som letel prvý krát cez Atlantik, išiel som 6x v živote do lietadla a v odletovej hale pri čakaní som si všimol dve veci, prvá že všetci čo idú na ten let majú ťažké turistické topánky. Ja som celý výlet prežil bez ujmy v teniskách po členky. Druhá ja jediný som tam vyzeral ako manažér v košeli a slušných nohaviciach. Neskôr mi to bolo užitočné, colníci dali pokoj a nevyzeral som ako Briti čo sa tam išli našňupať kokaínu a bavili sa o tom na plnú hubu pred lokálnou bezpečnostnou službou. Možno by ste chceli vedieť aký je to pocit letieť cez Atlantik? No moja skúsenosť je 2x viac menej rovnaká. Ak ste nad pevninou je to ako ísť vlakom, nad oceánom je to totálna pohoda. Prvú cestu som mal takú že vedľa mňa sedelo dieťa čo ešte nechodí do školy. Samozrejme veľmi aktívne. Ako sa zbaviť vedľa sediaceho dieťaťa som nevedel, ale mne zafungovalo jedno - zapol som si na mobile vyšetrovanie leteckých nešťastí a mal som to na slúchatkách, krpec chvíľu pozeral pochopil o čo sa jedná a za chvíľu sedela vedľa mňa jeho mama a krpec behal po uličke lebo bol z toho vystresovaný. Možno viac ako ja. Mimochodom ak sa chcete zbaviť detí v lietadle po návrate domov som sa dočítal o chlapíkovi čo si púšťa na tablete ako to slušne nazvem? Videoklipy pre dospelých ehm.... Vraj deti okolo urýchlene odsťahujú a má celý let pokoj. Ak s tým máte skúsenosti rád si ich prečítam.
Let bol taký kľudný že sa mi podarilo prvý krát v lietadle zaspať, sám neviem ako boli sme niekde nad Atlantikom ale prebudenie vám neželám zobudil som sa na to že nás hodilo asi ako keď auto prejde cez spomaľovač v 70tke a má znížený podvozok, okamžite sa rozsvietil signál pripútajte sa pozrel som čo sa deje na informačný panel práve sme leteli nad pevninou - Brazília. Zvyšok letu bol asi ako vlakom. Mimochodom pochválim Air Europu - mali celkom slušné jedlo na to že sme boli v lietadle. Po tom ťažkom prebudení som sa čudoval ako som vládal jesť. Ale toľko jedál som zase v lietadle nemal.
Medzipristátie v Santa Cruz de la Sierra, tropické miesto ja som prišiel v zimnej bunde a zimných topánkach. Vonku ráno pred 6:00 okolo 27*C. Ale už som mal fotoaparát v ruke. Akurát sa blížila búrka a mal som o 90 minút odlet do La Paz... Hneď mi stiahlo žalúdok o to viac ešte pohľad že v diaľke mali 3 lietadlá mimo runway z toho jedno zhorené.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Viru Viru International
Viru Viru International (zdroj: Michal Kováč)

V letisku som si pripojil wifi a pozerám čo je nové naraz hlásenie niečo s La Paz po Španielsky a potom ticho. Ja čakám v rade na pasy, neskôr prišla obsluha a pýtala sa na La Paz tak som zamával a stiahli ma hodili pred takú možno 60 metrovú radu a dali prioritu že transfer, Anglické hlásenia neboli. Vstupná kontrola bola fajn mali ste vypísať dve tlačivá už na lietadle - vstup do krajiny je zelené tlačivo (pre domácich biele) a colné vyhlásenie. Dajte si pozor ak tam idete aby ste mali zelené inak robia problémy a vyzerajte slušne,slniečkarskych Britov šacovali jedna radosť. Do La Pazu letel malý learjet pre pár ľudí ani ten nebol plný. O to viac ma vo vzduchu vystrašili nejaké šváby alebo ploštice čo si lozili medzi kokpitom a palubou. Ale let trval iba hodinu, pred La Paz sa vynoril z oblakov zasnežený kopec myslel som si to je nádhera, neskôr sa ukázalo že to je kopec ktorý som si zamiloval - Ilimani. O ňom neskôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príchod do La Pazu bol šokom niekoľkonásobným. Wifi tam nemali a nemal som žiadny signál, to bol prvý ale myslel som si OK som na letisku asi rušia mobily kôli bezpečnosti a všade sú vojaci so zbraňami.

Kolegovia čo sú domáci v Bolivií mi dali tip - necestovať taxíkom ak to nieje nevyhnutné, hlavne vo štvrti El Alto kde sa môže stať že narazím na taxikára lupiča, odporučili domácu MHD - minibus čo stojí pred letiskom. Minibus bola malá biela toyota kde už sedelo asi 5 domácich + ja a išlo sa smer plaza Murillo.

La Paz
La Paz (zdroj: Michal Kováč)

Doprava v La Paz ma celkom šokovala kôli protestu armáda uzavrela diaľnicu a náš vodič si to švihol cez protismer na diaľnici aby obišiel dav. Podotknem autá v protismere išli ďalej ale ľavý pruh nechali voľný bez toho aby tam bola čo i len jedna značka alebo policajt alebo čokoľvek, diaľnica bola ako D1 pred Bratislavou ale na takom vysokom brale. Fotku som z cesty urobil iba jednu a to bol jediný deň kedy bolo zamračené, po jazde na diaľnici v protismere som mal priveľmi roztrasené ruky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedel som že musím vyskočiť na Plaza Mayor ktorú som našťastie dobre poznal z google maps. Minibus som mal správny a pobral som sa uličkou Santa Cruz k hotelu. Mimochodom ak si robíte referencie cez google maps vedzte - kopce sú oveľa strmšie v reálnom svete než sa zdajú na mape.

Keď som sa konečne vyštveral hore a prišiel som do hotela ma La Paz prekvapil znovu, na recepcií mali moju rezerváciu, všetko bolo ako má byť ale hotel bol plný takže rezerváciu mi zrušili priamo na recepcií ale dali mi tip že mám skúsiť hotely na okolí. Aspoň batožinu mi postrážili zadarmo ako ospravedlnenie.

No ako ďalej? Na ulici bolo veľmi rušno, každý deň tam majú trhy... Pobral som sa dole ulicou nakoľko cesty majú naozaj strmé a hore sa mi šlapať nechcelo. Na prvej som odbočil do prava a ocitol som sa na Illampu Avenue - hotel za hotelom. Prvé tri plné, štvrtý mal voľný apartmán s vírivkou ktorú si bolo treba priplácať. Ak čakáte vírivku na náš spôsob bola to iba obyčajná vaňa s tryskami pre jednu osobu. Odvahu zapínať som ju nemal. Ale citeľne mi odľahlo hlavne potom ako som našiel Wifi. Prvé poobedie v La Paz čo idem teda robiť? Internet mi našiel požičovňu áut za 10€ na deň, povedal som si idem. Berú aj platobné karty.
Toto je ale dôležité ak idete do Južnej Ameriky tam väčšinou berú iba Visa karty aj tých nieje veľa. Ak máte mastercard ako ja... no nemáte takú dostupnosť služieb. Ale mal som doláre. Doplním tvrdenie s kartami je kolegov čo sú domáci Juhoameričania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ešte k internetu - síce máte wifi ale internet nieje to čo čakáte. Rýchlosť je mimoriadne pomalá najrýchlejší intetnet čo som našiel za celý výlet mal 1 megabit (aj to v Peru). Pokrytie mobilným signálom je lepšie povedané nedostatočné a dátový roaming čo vám naši operátori ponúknu je na smiech lebo mobilný internet som tam nenašiel. Bolívia je krajina kde sú pevné linky rozšírenejšie ako mobily, kde ešte máte na takmer každej ulici Internet Cafe, podobne ako u nás v roku 1996.

Tak mal som auto a išiel som skúsiť dopravu v Bolívií počas špičky. Zase šok. Jednoducho totálna anarchia, trúbenie z každej strany a jediné pravidlo ktoré tam zrejme majú je to že prednosť má ten čo ide hore kopcom. Neriešia červenú, protismer, plnú čiaru, ani políciu či sanitky a nieto ešte chudákov dopravných policajtov čo im tam mávajú s paličkou a píšťalkou niekedy oblečený ako Zebry. Po škole som bol profesionálny vodič takže moje jazdenie je dá sa povedať mimoriadne agresívne jazdím tak aby odstup (s výnimkou zipsu alebo pripájacieho pruhu) bol taký aby sa medzi mňa a auto nezmestilo žiadne iné auto. Čo som videl v Amerike ma šokovalo. Jazdí sa tam s odstupom čo som odhadol na centimetre. Vysvetlil mi to jeden pán domáci vodič že sa jazdí tak aby sa medzi vás a auto pred vami nezmestil chodec. A naši chodci sú disciplinovaní oproti chodcom samovrahom tam. Auto som vrátil po jednom kolečku a najkratšej možnej ceste nazad. Najprv ma vytrúbili lebo som čakal na zelenú, potom ma zboku tesne minul veľký autobus (necelých 10 centi rezerva) čo šiel na červenú, s trúbením som sa natlačil na cestu vedľa vodič si ťukal na čelo a dačo tipujem nadával. Čo som spravil zle doteraz netuším. Paradoxne za 3 týždne som videl iba jednu nehodu. To som si myslel že zlá je len cesta smrti.

Vrátil som sa do hotela a ľahol si, na wifi som čítal o "Teleferico" revolučnej MHD ktorú zavádzajú v La Paze momentálne majú 3 linky ale plán je vybudovať ešte 6 ďalších (držím palce). Ak sme už pri MHD okrem Teleferica majú v La Paz dva druhy MHD - autobusy a minibusy. Autobusy sú farebne odlíšené podľa toho kam chodia a minibusy majú čísla. Význam toho som nikdy nepochopil. Dôležité je poznať po meste ich záchytné body čo majú za čelným sklom. Zoznam tých miest som ale nikde nenašiel. Dôležité je že zastavujú kdekoľvek stačí kývať a ak potrebujete vystúpiť ja som povedal Stop por favor (zastavte prosím).

Teraz začiatočníkov návod k El Telefericu - v roku 2016 majú tri linky začnem červenou tá je ideálna pre začiatočníkov a najľahšie sa hľadá aspoň mne. Pôjdete autobusom alebo minibusom na stanicu diaľkových autobusov - ceduľka za sklom Terminal. Odtiaľ hore kopcom na most potom ešte kúsok hore kopcom a prídete k bývalej železničnej stanici odkiaľ lanovka chodí. Odvezie vás do štvrte El Alto a na hornej stanici lanovky vás čaká výhľad ktorý stojí za to.

Začiatok jazdy a prvý výhľad na Červenej  linke el Teleferica
Začiatok jazdy a prvý výhľad na Červenej linke el Teleferica (zdroj: Michal Kováč)
Červená linka El Teleferico, pohľad  zo strednej stanice lanovky hore na El Alto
Červená linka El Teleferico, pohľad zo strednej stanice lanovky hore na El Alto (zdroj: Michal Kováč)
Niekto nezvládol riadenie na diaľnici a  teraz je z toho tak trochu atrakcia na  červenej linke lanovky
Niekto nezvládol riadenie na diaľnici a teraz je z toho tak trochu atrakcia na červenej linke lanovky (zdroj: Michal Kováč)

A keď vystupujete na hornej stanici lanovky gratulujem ste vo výške 4095 metrov nad morom. Pravdepodobne máte aj výškovú chorobu tej sa povenujem teraz. Čo postrehnete je že sa zadýchate oveľa rýchlejšie na hornej stanici lanovky mali rozhľadňu vo výške 4100 metrov na sebe som postrehol to že ako som šiel hore som vyšiel 5 schodov a musel som sa zastaviť a vydýchať. Ako keby ste neboli vo forme. A čím vyššie ste tým horšie to je, čo som zažil ja bolo že som sa cítil ako keby som bol opitý ale nebolo to príjemné asi vo výške 4300-4500 metrov.

Stanica lanovky El Alto s uvedenou nadmorskou výškou
Stanica lanovky El Alto s uvedenou nadmorskou výškou (zdroj: Michal Kováč)
V takej výške si človek urobí aj selfie so statívom
V takej výške si človek urobí aj selfie so statívom (zdroj: Michal Kováč)

Ak sa dostanete k tomuto nápisu čo je hore tak choďte na opačnú stranu budovy a hore schodmi cez fastfoodovú reštauráciu a prídete na rozhľadňu zvanú Titanic. Hlavne si pamätať - pomaly. Ste veľmi vysoko. Odmena je neskutočný výhľad, ktorý je ťažko zachytiť tak ako som to urobil ja zľava doprava je nižšie.

Výhľad z hornej stanice - ľavá strana
Výhľad z hornej stanice - ľavá strana (zdroj: Michal Kováč)
Výhľad z hornej stanice lanovky - stred
Výhľad z hornej stanice lanovky - stred (zdroj: Michal Kováč)
Výhľad z hornej stanice - pravá strana
Výhľad z hornej stanice - pravá strana (zdroj: Michal Kováč)

Ak sa pýtate ako to vyzeralo vzadu, vzadu začala náhorná planina a bola tam štvrť El Alto ktorá nieje práve bezpečná. S foťákom som tam veľmi nebol. Nabudúce dokončím aj dve linky Teleferica a poviem čo to o pamätihodnostiach a zaujmavostiach v tomto neskutočnom meste aj o tom čo som zažil.

Michal Kováč

Michal Kováč

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Amatér cestovateľ čo sa venuje vo voľnom čase foteniu a svojmu zamestnaniu, chcem sa podeliť o praktické skúsenosti s cestovaním bez cestovných kancelárií ktoré som sám zažil. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu