Cesta do Južnej Ameriky časť 1. Madrid

Autor: Michal Kováč | 9.4.2016 o 21:33 | Karma článku: 4,93 | Prečítané:  718x

Južná Amerika... Nečakal som že niekedy pôjdem na toto neuveriteľné miesto a tu začína príbeh jedného ITčkara ktorý začal spoznávať svet naživo a nielen z internetu.  

Ako prvé vás asi zaujíma ako ma to vôbec napadlo ísť do Južnej Ameriky? Nuž nebudem vám klamať asi poznáte seriál o troch pánoch čo testujú autá a občas chodia na šialené výlety na ojazdených autách.
Jedno Decembrové ráno v Sobotu som pozeral letenky a našiel som si spiatočné letenky z Madridu do La Paz za 490€ jeden prestup, Marec 2016 teraz alebo nikdy. Neváhal som a šiel som do toho. Aj tak som potreboval vypadnúť niekam veľmi ďaleko. Priznám sa netušil som vôbec do čoho idem. Ako technicky zdatný človek mám všade mobilný internet, slovník a prekladač ak by bolo zle.Cítil som sa teda veľmi sebaisto.

Prvú vec čo som riešil bola cesta do Madridu, máme tam priamy let z Bratislavy problém je že letím z Madridu v Utorok o 23:55 a lietadlo do Madridu ide v Pondelok a v Stredu. Vyšlo mi lacnejšie prespať jednu noc v Madride ako letieť cez Londýn v Utorok. Hotel na Calle de la Montera. Keď som tam prišiel vyšlo mi najavo že sa jedná o pomerne pochybnú oblasť centra mesta. O tom trošku neskôr.
Problém dva ako sa pobaliť? Idem na miesto kde za hodinu môžem byť z 30*C v púšti kde je Valle de la Luna na El Alto kde je 7*C. Nuž nešiel som špeciálne vybavený na tri týždne 27 kilogramov vecí. Mal som väčšinou letné veci, s výnimkou dlhých nohavíc a dvoch svetrov. Spravil som pár chýb - zoberte si za každých okolností široký klobúk, slnko tam svieti kolmo nad hlavou a tieň tam väčšinou je iba pod stromom. Veľmi sa hodia aj slnečné okuliare z dvoch dôvodov - prvý je ten že ste vysoko a atmosféra váš zrak nechráni tak ako nižšie a druhý v Bolívií je problém s kriminalitou - ak máte tmavé okuliare, opriete sa o stenu a sledujete dianie okolo seba určite zbadáte minimálne dvoch ľudí čo si vás premeriavajú. Hlavne v chudobnejších štvrtiach.

Prišiel čas na odlet. Tu sa vám musím priznať mám z lietania strach. Let z Bratislavy do Madridu relatívne pokojný, priplatil som si za miesto pri okne iba nad Alpami mierne triaslo. Prvý dojem z letiska Barajas kde som predtým nebol - je obrovské. Z lietadla som bol vonku ako prvý ale nevedel som kam po batožinu no funguje tu pravidlo choď za ostatnými ešte som nebol ani v budove už som mal pripojenú airport wifi. Prvé čo ma napadlo predsalen prvý krát letím na letenky cez internet idem si overiť či mi výlet neskončí skôr ako som čakal. Vyšiel som na prvé poschodie, našiel si okienko prepravcu všetko OK a vonku vidím taxíky, veľa taxíkov. Hurá odveziem sa rovno k hotelu. Nuž také jednoduché to v Madride nieje taxíky čakali kedy prídu na rad to musíte ísť o poschodie nižšie a doprava tak ďaleko až prídete na začiatok terminálu a tam vás taxík vyzdvihne, cesta do centra 30€.

Okolo obeda som už bol v hoteli, mal som plánik Madridu a rozmýšľal kam ďalej, no na poobedie odporúčam ísť dole ulicou na Plaza Puerta del Sol, okolo opery ku kráľovskému palácu. Pri opere naľavo mimochodom býva stánok s pečenými gaštanmi ktoré boli lepšie než akékoľvek Slovenské. Ak tam ešte je určite si dajte.

Po opere vás privíta socha Filipa IV na Plaza de Oriente a za ňou cieľ kráľovský palác ak chcete vojsť dnu pripravte si 11€ a pred palácom doľava až kým neprídete ku Katedrále Panny Márie Almudenskej z tej strany je vchod, ak chcete ušetriť majú v Paláci aj happy hour ale rátajte s tým že si vystojíte radu. Mimochodom všade je zákaz fotografovať. 

Skôr ako ma ochranka zastavila a lámanou angličtinou mi nevysvetlila že ešte raz a vyhodia ma sa mi ale podaril záber na schodisko Karla IV.

Cez malé námestie sa nachádza Katedrála Panny Márie Almudenskej nanešťastie na fotografovanie je príliš tmavá. Ale ak vložíte po 1€ tak sa vám jednotlivé výklenky osvetlia. Našťastie som nemal drobné. Cestou nazad som úmyselne odbočil zle aby som po Madride trochu poblúdil trochu to ľutujem lebo som objavil čokoládovňu špecializujúcu sa na výrobu hviezdnych vojen z čokolády ale keď som ju hľadal znova už som ju nenašiel. Darth Vader vyzeral celkom lákavo.

Pri návrate do hotela som objavil predajňu so suvenírmi kde okrem bežných mestských suvenírov mal pán majiteľ za mestom zbrojársku dielňu kde vyrábali repliky historických zbraní nielen Španielov. Zákaz fotiť som rešpektoval nakoľko som mohol držať v rukách veľmi zaujmavé repliky. Ak hľadáte z nejakého dôvodu brnenie na koňa, palcáty, obojručné meče alebo podobné veci odporúčam. Celý nadšený z tejto skúsenosti som mierne neopatrne vyšiel von a už sa stmievalo vrhli sa na mňa tri sporo odeté devy s ponukou služieb. Nejako sa mi podarilo ustúpiť lebo išlo okolo možno 8 - 10 policajtov. V hoteli som zistil čo sa vlastne stalo - daná ulica Calle de la Montera je známa výtržnosťami medzi obyvateľmi a obchodníkmi a dosť tam beží obchod so "službami" slečien z Rumunska. Známy tiež gangom vreckárov, po rýchlej kontrole som zistil že mi nič nezmizlo. Ak sa sem odvážite tak si dávajte pozor na veci.

Toľko jedno poobedie v Madride, deň číslo dva som mal v pláne ísť opačným smerom do "parku príjemného oddychu" - Parque el retiro. Oddych to bol veľmi príjemný celý park som neprešiel za deň ale jednu vec neodporučím - bol som si dať v parku obed Sangriu a sendvič možno vec chuti ale nechutilo mi ani jedno. Sendvič bol prihrievaný ako z gumy a Sangriu som dovtedy nemal tú si netrúfnem hodnotiť. Výhľad bol ale celkom v pohode, domáci majú očividne záľubu člnkovať sa na lokálnom jazierku čo bolo pri čakaní na obed pekné sledovať.

Cestou z Retiro Parku som šiel nazad do hotela a vyrazil nakúpiť si nejaké zásoby na cestu. Trochu ľutujem že som si nechal foťák v hoteli, lebo som šiel iba do nákupného centra. Čo ma čakalo bolo prekvapujúce na každom poschodí asi tri kliniky plastickej chirurgie a jedna slečna mi ponúkala opraviť nos (neviem čo s mám s nosom,osobne by som skôr bol za hollywoodsky úsmev ale ten nemali) všetko na počkanie. Neskôr som našiel konečne potraviny, Carrefour, len čo som zbadal známe logo som zneistel myslel som na to že potrebujem iba dačo cestovné na jedenie a kávu na letisko a predstavil si ten náš vojnový Carrefour kde je všetko vypredané. Tam našťastie mali všetko.
Na záver trochu popíšem metro v Madride. Majú 10 liniek ale využil som iba služby troch ktoré sú turisticky zaujmavé na tú dobu čo som tam bol. Z letiska Barajas chodí linka číslo 8 a do centra sa dá ísť za lístok čo stojí 5€ - lístky sa kupujú v automatoch ktoré berú karty, bankovky alebo mince. Ak chcete ako ja platiť kartou dajte si pozor do ktorého slotu ju dávate, sú tri nakoľko mne zhltol kartu a vrátil sa do štandardného režimu. Našťastie bola vo vedľajšom automate údržba tak mi stroj otvorili a kartu vrátili, celú a mne dosť odľahlo. Ktorý je ten správny som sa nedozvedel. Vo väčšine staníc hrá hudba od pouličných umelcov, môžete počuť všeličo medzinárodné ale nič Španielske, mne utkvelo v hlave Guns N´ Roses - welcome to the jungle, počul som aj Nirvanu na inej stanici zase Ellie Goulding. Ako fanúšik rocku poviem - s tým čo mali so sebou to hrali veľmi profesionálne. Pár drobných ich potešilo.
Linka 8 končí na zastávke Nuevos Ministerios odkiaľ chodí linka číslo 6 ktorá je okruh okolo centra mesta a linka číslo 10 ktorá ide do centrálnej nemocnice. Pre turistov je asi najzaujmavejšia linka číslo 2 stojí pri opere, plaza puerta de sol, parku, aj námestí Las Ventas. Okrem cesty na letisko stál lístok vždy 2€.

Celkom na záver dovolím si povedať toto je môj prvý pokus o blog, mám v pláne napísať každý týždeň jeden až kým sa mi neminú zážitky z výletu a následne budem pokračovať ak budem mať zážitky nové. Môžete čakať Bolíviu a Peru. Budúci týždeň prvé dojmy z La Paz. A bude aj viac fotiek.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?